Stávka

Jedného pekného dňa,
tuším prvého tohto roka,
stavili sme sa s Jarinom,
že sa ozve - ON.

Jarino tvrdil, že sa ozve,
že bude ma chcieť vidieť,
a ja práve opačne,
že sa bude venovať "staronovej" parťáčke.

Mal na to vcelku 22 dní,
ktoré pomaly sa míňali,
keď čakala som každý deň,
či splní sa mi tento sen.

Stavili sme sa o fľašu vína,
zaujímavá to bola výhra,
a keď neozval sa dlho,
tešila som sa na to víno.

Príbeh sa však celkom obrátil,
keď v nedeľu mobil mi zazvonil,
zdvihla som a hľa, kto volal,
dotyčný mal voľný program.

Poobede chcel sa prejsť,
bolo krásne, tomu ver.
Prečo ale nešiel s ŇOU?
Vraj ju bolí koleno.

Stála som jak prikovaná,
krátky čas na voľbu mala,
a pocity mi hovorili,
že to ešte trochu bolí.

Ak by som s ním teda išla,
bola by som masochista,
tak radšej pehrala som vedome,
a slušne povedala som, že nie.

Šancu byť s ním som odmietla,
chvíľu ma tá voľba i mrzela,
nakoniec som však mala pekný deň,
a s iným splnil sa mi sen.

Tak dĺžna som fľašu vína,
ako stávka hovorila,
no jedna myšlienka mi napadá -
naozaj som to teda prehrala?