Rozhovor

Dnes mala som zaujímavý rozhovor,
pri obede s kolegyňou za stolom,
keď spýtala sa, ako je to s mojím rozchodom,
či už som za tým a hotovo.

Tak zamyslela som sa, nie na dlho,
vravím, už dávno mi nie je clivo,
už viem, že mám v tom jasno,
lebo všetko, čo horelo, už zhaslo.

Tak už len toľko k tomu, čo sa stalo,
že už dávno mi nie je smutno,
som rada, že nie je so mnou,
že už neťahám sa s tou kotvou.

Tak zasa, keď sa niekto spýta,
či som ok, či znova dýcham,
poviem „dobre mi je“. A viete prečo?
Lebo tam niekde ma čaká môj „Peťo“.

Pozn. autora: Vždy som hovorila, že môj „pravý“ sa bude volať Peťo :)