Dnes večer

Každá noc bola naša
- v ruke s vínom čaša,
a sediac v obývačke
viedli sme debaty nekonečné.

Keď zas bolo jedenásť,
pobrali sme sa trochu spať,
nie vždy sa nám to podarilo,
krajšie sa nám milovalo.

Zaspali sme si v objatí,
na posteli gigi, ja a ty,
ranný úsmev ukončil náš spánok
a nový deň zapečatil bozk.

Dva mesiace trval tento čas,
dnes je síce jedenásť zas,
ale dnes tu nie sme spolu,
bo ty si šiel na zábavu.

A ja tu ležím ticho v posteli,
gigi už na tvojej strane zalomil,
a o čom snívam, čo si prajem,
ti tu a teraz poviem:

Chcem navždy zaspávať ti v náručí,
chcem stále držať ťa za ruky,
chcem zobúdzať sa do rána,
kedy budeš ležať vedľa mňa.

13.3.2013

V noci pred dvoma mesiacmi
plakala som si do dlaní,
Na čo? Prečo? Ja už nechcem...
vravela som obrazu v skle.

Priala som si už nebyť sama,
aby ma doma niekto čakal,
aby ma objal, ctil a chránil,
a tak ako ja jeho - aj on mňa ľúbil.

Dnes sa mi to zdá ako sen,
pretože už poobede v ten deň,
stalo sa, čo som si tak priala,
a to, že stretla som teba.

Dva mesiace po tom - dnes,
sviatok mám, a ty to vieš,
a darček máš isto pripravený,
a možno aj pekne kvetiny.


No darom pre mňa najkrajším
je - že ma doma čakáš ty.