V noci pred dvoma mesiacmi
plakala som si do dlaní,
Na čo? Prečo? Ja už nechcem...
vravela som obrazu v skle.
Priala som si už nebyť sama,
aby ma doma niekto čakal,
aby ma objal, ctil a chránil,
a tak ako ja jeho - aj on mňa ľúbil.
Dnes sa mi to zdá ako sen,
pretože už poobede v ten deň,
stalo sa, čo som si tak priala,
a to, že stretla som teba.
Dva mesiace po tom - dnes,
sviatok mám, a ty to vieš,
a darček máš isto pripravený,
a možno aj pekne kvetiny.
No darom pre mňa najkrajším
je - že ma doma čakáš ty.
Žádné komentáře:
Okomentovat